Kto ste?
Sme skupina ľudí, ktorým záleží na tom, v akej krajine žijú. Nie sme žiadna organizácia, dal nás dokopy Martin Dubéci. Stretli sme sa s Janom Orlovským, Luciou Štasselovou a spísali sme Výzvu. Pridali sa k nám Natália Tomeková, Martin Poliačik, Jakub Ptačin a Samo Marec. Všetci ako osoby, občania, ľudia, ktorým nie sú ľahostajné životy tých, ktorí umierajú. Všetci niekde pôsobíme, ale toto sme robili sami za seba. Nie sme spolu združení v žiadnej firme, mimovládke, politickej strane, robili sme to spontánne kvôli veci samotnej, bez ohľadu na čokoľvek iné. Lebo sme v prvom rade ľudia.
Kde ste boli doteraz?
Toto je pre mňa jedna z najnelogickejších výčitiek. "Kde ste boli, keď sa bombardovalo Kosovo, keď umierali ľudia na člnoch, prečo sa ozývate teraz, ste pokrytci." Po prvé: všetci z nás už máme za sebou niekoľko občianskych aktivít. Po druhé: aj keby sme doteraz hibernovali, nemáme právo raz začať? Čo je pokrytecké na tom vyzývať k ľudskosti, keď pri našich hraniciach umierajú deti? Predsa na výzvu k tomu, aby sme sa len nečinne neprizerali potenciálnej humanitárnej katastrofe má právo každý slušný človek kedykoľvek, aj keby to bola jeho prvá občianska aktivita. Na tom vôbec nezáleží.
Prečo nevyzývate na pomoc našim dôchodcom alebo bezdomovcom?
Pomoc všetkým tým, ktorí pomoc potrebujú, je dôležitá a na Slovensku prítomná - máme stovky jednotlivcov a organizácií, ktoré túto pomoc a starostlivosť poskytujú. A práve v ich radoch sme takúto výhradu nikdy nepočuli. Naopak, práve takto pomáhajúci ľudia budú v prvých radoch pomoci aj pre novú skupinu - tých, ktorí utekajú, aby si zachránili život. Na našich bezdomovcov a dôchodcov sa nikdy nevalilo toľko nenávisti ako dnes chŕli internet na utečencov.
Kto vás platí? Chcete len zarobiť na nešťastí
Nikto nás za túto výzvu neplatí. Všetci máme svoje zamestnania. Naozaj je ťažké uveriť, že sa ľudia môžu rozhodnúť venovať svoj voľný čas a schopnosti zadarmo niečomu, čo považujú za dôležité? Nedokážem si predstaviť, že by som sa snažil zarobiť peniaze na tom, že upozorňujem na udusených ľudí.
Ako ste to mohli tak rýchlo zvládnuť? Určite to bolo celé vopred pripravené a riadené
No nebolo. Zmobilizovali sme sa rýchlo, hneď. Na stretnutie som išiel 10 minút po tom, čo sme si zavolali. Dohodli sme sa, že čo chceme, do hodiny sme spísali Výzvu, časť som písal do mobilu v aute v zápche smerom do Rače. Obvolali sme našich známych s otázkou, či nás podporia. Spustili sme Facebookovú stránku, to ide rýchlo. Jakub Ptačin zaregistroval doménu, nahodil logo a o pár hodín webku. To nie je nič nereálne. Sme akční a máme dosť profesionálnych skúseností a kontaktov na to, aby sme veci dokázali rýchlo zmanažovať. Nikto z nás minútu predtým netušil, že takéto niečo urobíme a čo sa stane.
Prečo mažete opačné názory?
Nemažeme opačné názory, mažeme všetky komenty, ktoré sú nenávistné, urážlivé, rasistické alebo vulgárne. Toto je iniciatíva za ľudskosť, nebudeme preto tolerovať žiadne neľudské prejavy.
Čo bude ďalej?
Diskutujeme s organizáciami, ktoré majú nástroje a schopnosti pomôcť v teréne. My sami nebudeme organizovať zbierku, ani priame aktivity, to všetko už robia iní. Spojíme sa s nimi a ľudí, ktorí chcú pomôcť, nasmerujeme k nim. Budeme iniciovať stretnutia s kompetentnými, s odborníkmi, aktivistami, politikmi, aby sme okrem akútnej pomoci hľadali aj dlhodobejšie riešenia.
Naša výzva je výzvou ľuďom dobrej vôle, ktorí sa neboja čeliť asi najväčšej skúške našich čias. A je to zároveň výzva k dialógu s vládou tejto krajiny. Strach je zlý radca, preto vláda nemôže a nesmie považovať internetové diskusie pod článkami o utečencoch za návod na riešenie problému. Veľmi nás teší, že 3 dni od zverejnenia Výzvy k ľudskosti Slovensko ukazuje, že má tisíce súcitných a odvážnych obyvateľov. Spolu to skrátka dáme!
Výzvu k ľudskosti môžete podpísať tu, alebo sa k nej pridať na Facebooku.
Ďakujeme.
