Prvé slovenské dojmy

Autor: Róbert Slovák | 26.6.2014 o 12:07 | (upravené 2.7.2014 o 22:43) Karma článku: 3,71 | Prečítané:  1227x

Prvý slovenský horor má za sebou premiéru. V Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach ho v rámci Art Film Festu prvýkrát videlo náročné publikum. Tešíme sa najmä z tohto: plná sála, smiech od úvodných titulkov a nikto nás neopľul.

Priznám sa, mal som zmiešané pocity z toho, že bude náš film uvedený na filmovom festivale. Nároční diváci, kritika a naozajstní filmári - to je ťažké publikum. Kamaráti ma síce povzbudzovali, napríklad Wanda Adamík Hrycová (producentka mnohých muzikálov či filmu Colette) na facebookovú stránku filmu napísala: "Gratulujem! Dlho som sa tak pri sledovani slovenskeho filmu nezabavila :))))". Keď to u nás doma v obývačke videl Maroš Hečko, spoluautor a producent filmu Kandidát uznal, že "je to dobrá p**ovina", avšak teraz sme s tým išli pred cudzích ľudí. Takých, ktorí ma nepoznajú, takí, u ktorých nezafunguje ten efekt, čo býva na stužkových, kedy sa ľudia smejú na tom, ako spolužiak, ktorý sedel celé roky v zadnej lavici, zrazu smiešne tancuje v ženských šatách pred očami kontextnetušiacich rodičov, ktorým na tom nič nepripadá vtipné a ktorí len dopĺňajú nesmelým potleskom ich insajderský smiech snažiac sa tak podporiť svoje strápňujúce sa ratolesti. Trochu ma miatlo iba to, že som to ukazoval ľuďom, ktorých názor si vážim a ktorí to prijali dosť v pohode, či až podozrivo nadšene,)

Prišli sme do Trenčianskych Teplíc a tam náš plagát. Áno, viem, poslali sme im ho tam, ale oni ho aj naozaj vylepili,) Po kulajde a bryndzových pirohoch sme sa presunuli pred Kúpeľnú dvoranu, ktorá sa začala zapĺňať. Dvestodvadsať ľudí prišlo na našu premiéru a z toho len sotva 36 sme pozvali my. Ostatní boli cudzí. S koproducentokameramanostrihačom Viktorom Kamenickým nás to celkom zaskočilo.

Uviedol nás Miro Ulman, ktorý sa ma šesť rokov pýtal, kedy už dokončíme ten horor. Na úvod som im povedal, že sa nenahnevám, ak nevydržia celých 63 minút filmu a odídu, ak sa im nebude film páčiť. Neodišli (dobre, možno niektorí áno, ale veľká väčšina ostala). Film začal upozornením, že kradnúť Čechov je zločin. Inak človek, ktorý mal na starosti projekciu, sa nás opýtal, či to je naozaj súčasť filmu, áno, je,) Potom nasledovali úvodné titulky.

A tu začalo moje prekvapenie, keďže diváci sa začali smiať už pri nich. Následne film sprevádzali výbuchy smiechu, či jednotlivé pochechtávania sa. Samozrejme, diváci stŕpli pri scéne z paratelocvične, čo som aj očakával, a preto som podrobne tento zážitok popísal aj na tomto blogu. Vydržali však do konca a prišiel potlesk, pár výskotov a bolo.

Čapkalo sa, aj keď prišiel pred plátno štáb a herci. Mal som pocit, že sa diváci naozaj bavili, niektorí za mnou prišli a osobne mi hovorili, že sa výborne zabavili a že konečne dobrá komédia, a že držia palce a tak. To poteší. Dokonca som rozdal jeden celý autogram.

Som zvyknutý na hejty, veď robím v reklame. Ale nenesiem ich vždy ľahko. Najmä nemám rád, keď niekto anonymne vypisuje komenty na prácu ľudí, ktorí sa pod ňu narozdiel od neho verejne podpíšu. A ešte viac ma irituje, ak si niekto vytvára názor na veci ešte predtým ako tú vec spozná, či uvidí. O to viac si vážim pozitívne reakcie, a také, ktoré dostanem naživo. Aj preto som chcel byť osobne prítomný na každej jednej projekcii tohto filmu, nech mi diváci do očí povedia, ak si myslia, že je to zlé, lebo vypisovať hejty po fejzbukoch je už trápne.

Chceme na jeseň ísť s filmom po Slovensku, skôr po kluboch a osobne ho predstaviť publiku. Teraz však, posmelený z môjho neskromného pohľadu dobre dopadnuvšou premiérou, uvažujem o tom, že možno ešte predtým skúsime Prvý slovenský horor premietnuť aj v nejakom štandardnejšom kine, dostali sme takú ponuku, tak uvidíme. Ale aj tak sa radšej vždy pôjdem pozrieť na reakcie publika. Pre istotu. Tie z premiéry ma nabili pozitívnou energiou. Ďakujem.

Viac o filme na www.prvyslovenskyhoror.sk alebo na Facebooku, trailer tu:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?